[OC] Lena Laurent

20. listopadu 2018 v 1:53 | Siri (◕ω◕✿) |  OCs

zdroje obrázkov z Pinterestu dodám
 

Concept arty do školy a inšpirácia na poviedku?

11. listopadu 2018 v 2:06 | Siri (◕ω◕✿) |  Kresby
Waddup!
Počas tohto týždňa sme mali na animácií zadanie, ktoré spočívalo vo vytvorení krátkeho príbehu, pre ktorý by sme neskôr vymysleli design na niektoré z hlavných postáv. Ja som sa rozhodla nabrať trochu inšpirácie z hier ako Dishonored a Bloodborne a vytvorila som píbeh o učňovi baču, ktorého rozčuľovalo, že im divé vlky čora viac a viac zabíjali ovečky a tak sa rozhodol, že pôjde z dediny na výpravu do väčšieho mesta aby poprosil niekoho o pomoc s týmto problémom. Keď však došiel na miesto, zistil, že mesto bolo taktiež zamorené vlkmi. Boha a ochráncu vlkov totiž to rozčuľovalo, že bačovia strieľali vlky, ktoré im lovili ovce a tak sa rozhodol na ľudí zoslať skazu. Bačov učeň sa tým pádom dostal do situácie, kde sa buď bude musieť s vlčím bohom nejako dohonúť, alebo ho poraiť v boji. Ďalej som ten príbeh nijako nepremýšľala, ale chcela som sa podeliť s nejakými tými konceptami na moje postavy.

Zmena je život

8. listopadu 2018 v 2:36 | Siri (◕ω◕✿) |  Siri píše
Po ďalšom mesiaci zanedbávania blogu kvôli školským povinnostiam som sa rozhodla opäť niečim prispieť a napadlo mi, prečo nenapísať niečo na tému týždňa?
Úprimne, neviem či som za posledných 8 rokov mojej prítomnosti (a neprítomnosti) na blogu vôbec napísala niekedy článok na tému týždňa. Buď som teda bola príliš lenivá alebo mi daná téma jednoducho nesadla. Každopádne výrok 'Zmena je život' je niečo, s čím sa dokážem sototožniť, keďže sa v mojom živote pred pár rokmi odohrala jedna kľúčová zmena.

Život je plný zmien či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Žiadna zmena však nie je ľahká a človeku sa ťažko zvyká na niečo nové, keď už je naučený na určitý systém (týmto pozdravujem môjho tatka, ktorý až pred rokom konečne z Internet Exploreru prešiel na Google Chrome :D).
Pre mňa osobne sa asi najviac zmien udialo za obdobie strednej školy. Za tých 5 rokov (mala som bilingválne gymnázium, kde bol 1 extra rok) sa z malého, neistého, nesebavedomého, cringy človiečika vyvinul racionálny a rozumný dospelý člen spoločnosti. Dobre, s tým rozumným to možno trochu prikrášľujem, ale rozhodne sa dokážem lepšie vysporadúvavať so situáciamu, ktoré by mňa spred 2 rokov pravdepodobne položili do kolien.
Za tých 5 rokov sa tých zmiem udialo naozaj veľa. Aj pozitívnych aj negatívnych. Asi tá najdôležitejšia lekcia, ktorú som sa naučila je, že sa netreba báť odstrániť si niektorých ľudí zo života. Povedzme, že som dlhšiu dobu mala v živote jednu osobu, ktorá bola zozačiatku asi ten najúžasnejší človek, ktorého som stretla, no postupom času začala ukazovať svoju pravú tvár a ja som nemala odvahu na to, aby som sa s ňou prestala zapodievať. To bola moja najväčšia chyba. Keďže nikdy pred tým, som nemala akýkoľvek vzťah, keď sme sa konečne po 2 rokoch dali dokopy bolo to ako splný sen. Počas nasledujúcich pár rokov som bola príliš oslepená tvz. "prvou láskou" aby som si všimla ako veľmi ma ten človek denno denne psychicky vyčerpával a zhadzoval. Uvedomila som si to až rok po ukončení vzťahu a ten pocit je naozaj ťažké opísať. Bolo to akoby zo mňa opadali reťaze, ktoré mi zvierali všetky čatsi tela a otvorila sa predomnou opona odkrývajúca svet, ktorý som pred tým nebola schopná vidieť. Od tej chvíle, November 2016, akoby všetky pochybnosti a strach zo mňa postupne začali opadávať a nahradzovalo ich zdravé sebavedomie a pozitívne zmýšľanie.
Wow, prečo vždy keď chcem odovzdať nejaký hlboký odkaz, tak začnem kecať o mojom prvom vzťahu? Možno pre to, že celá tá skúsenosťi, i keď nebola najlepšia, mi dala asi najdôležitejšiu lekciu zatiaľ za život. Ak ste na podobnom mieste ako som bola ja, že máte niekoho vo svojom živote, ktorý vás drží pri zemi, no je vám ľúto ho nechať...... nechajte ho. Posuňte sa v živote dopredu. Ak by som svojmu ja spred 3 rokov povedala, že by bez tej osoby bolo schopné normálne fungovať, tak by ma asi niekam poslalo.
A čo sa danej osoby týka..... netuším, či vôbec nejako zabkúdi na môj blog, keďže sme sa nepočuli už dosť dlhú dobu. Nezazlievam ti nič a som vďačná za tie pekné momenty, ktoré sme spolu prežili, no zároveň si uvedomujem, že nám je obom lepšie bez toho druhého.

Je pol druhej v noci a ja zajtra vstávam do školy, kde musím precovať na storyboarde pre animáciu.
Asi by som mala urobiť ďalšiu radikálnu zmenu a ísť spať pred polnocou. Moje ja, ktoré sa zobudí ráno by mi bolo vďačné :/
 


Bláznivý hon na skicár

28. září 2018 v 12:25 | Siri (◕ω◕✿) |  Siri píše
Waddup!
Včera sa mi stala taká vcelku nepríjemná príhoda. Pred tým, než začnem by som však chcela trochu priblížiť situáciu pár informáciami:
  • Momentálne študujem na akadémií múzických umení v meste Cambridge v Anglicku.
  • Študujem vizuálne umenia, čo znamená, že svoje postupy, nápady, research a výsledky zapisujem/zakreslujem do školského skicára.
  • Nosila som ho v taške, ktorá sa mi bohužiaľ roztrhala, tak ho teraz musím nosiť v ruke, lebo je rozmerov A3 a nemám žiadnu tašku, do ktorej by sa zmestil.
Šla som zo školy na internát a nemala som na izbe žiadne jedlo, tak som sa rozhodla ísť s kúpiť niečo málo do potravín. Ako som platila, tak som si samozrejme musela skicár položiť na zem, aby som si mohla vybrať peňaženku. Zaplatila som a vrátila som sa na internát. Po nejakých 2-3 hodinách som sa rozhodla pracovať na mojom skicári. Akonáhla som ho však chcela vziať tak mi došlo, že ho nemám. Prehľadala som celú 1x5m veľkú internátovú izbu, no nikde som ho nenašla. Začala som premýšľať, kde sa tak mohol podieť až kým mi nedošlo, že som ho pravdepodobne zabudla v potravinách. Bola som dosť na nervy, ale išla som sa pre istotu spýtať na recepciu našeho internátu, či ho náhodou niekto nenašiel. Bohužiaľ nie, ale na recepcií mi povedali, aby som do tých potravín zavolala, či sa náhodou nenašiel. Vrátila som sa na izbu, zavolala a zdrvihol mi veľmi príjemný pán, ktorému som povedala o mojom probléme. Po nejakom čase ma presmeroval na zákaznickú pomoc, kde som opäť vysvetlila svoj problém. Chlapík, za telefónom ma ubezpečil, že môj skicár je na bezpečnom mieste a môžem si preňho prísť. V tom momente mi zo srdca spadlo najmenej 3000 kameňov. Dohodli sme sa, že si preňho prídem nasledujúci deň. Dneska ráno som si ho vyzdvihla a je úplne v poriadku.
Ponaučenie pre mňa bude asi nenakupovať s A3 skicárom a radšej sa prejsť tých extra pár minút na internát a nechať ho tam. Nechcem si ani pomyslieť aký problém by som v škole mala, keby som ho naozaj stratila.

Budúcnosť blogu

18. září 2018 v 22:20 | Siri (◕ω◕✿) |  Siri píše
Waddup!
Netuším, či na tento blog ešte niekto vôbec chodí, no príde mi potrebné napísať tento článok. V posledných dňochma to oäť znovu začalo ťahať k blogovaniu. Zvláštne, že? Nebola som na ňom aktívna niekoľko rokov a zrazu z ničoho nič si zmyslím, že by som sa ku tomu vrátila. Je mi jasné, že to nebude také ako pred 8 rokmi keď som začínala a blogovala som so svojimi rovesníkmi o poníkoch a kartičkách s koníkmi. No i keď som dospelá, blog má pre mňa toľko nostalgie, že sa mi za ním začalo cnieť. V priebehu nasledujúcich dní, možno týždňov by som chcela na tomto blogu urobiť rekonštrukciu od základov. Prerobiť rubriky, design, tému a začať písať nové, dospelejšie články. Nič nesľubuje, pretože mi je jasné, že som nasľubovala x-tisíc návratov a žiadny z nich sa nekonal. No naozaj sa tentokrát chcem pokúsiť s blogom niečo urobiť. Je toho veľa o čom by som chcela písať a dúfam, že to aj niekto bude čítať.
Babai~

Nejaký ten art

26. srpna 2017 v 2:30 | Siri (◕ω◕✿) |  Kresby
Na dôkaz, že som za ten rok od tvorby neupustila vám sem hodím ukázky nejakých mojich najnovších obrázkov~

Back??? Možno

26. srpna 2017 v 1:50 | Siri (◕ω◕✿) |  Siri píše
Seop!
Ci pána, ten pozdrav som už dlho nepoužil...
Um, no zdravím? Asi pred rokom som napísal, že kvôli mentálnemu zdraviu a množstva vecí, čo trebalo riešiť do školy si dám od blogu na nejaký čas pauzu. Well, what do you know, tá pauzu trvala temer rok. Každopádne som na tom oveľa lepšie psychicky než som bola rok dozadu. I keď ešte stále to nie je na 100% v poriadku, urobila som isté zmeny vo svojom živote, ktoré mi veľmi pomohli sa dostať tam kde som teraz. Ak vás zaujíma čo mi bolo, well, povedzme, že ma stíhali nejaké veci z minulosti, ale eliminovala som istých toxických ľudí zo svojho života a cítim sa po tom oveľa lepšie. Bola by som sa vrátila skôr, ale tento rok som mala prvú maturitu a to zo slovenčiny (keďže som na blingválnom gymnáziu a máme 5 rokov) a učiť sa na to a ešte na plno ďalších predmetov bolo dosť náročné. Ale zvládla som to úspešne, dokonca až nad moje očakávania. Cez leto som začala robiť aj autoškolu a ide mi to teda oveľa lepšie než tie 2 roky dozadu. Z prvej skúšky som síce vyletela (asi 5 minút pred koncom pretože v Košiciach musia prerábať jednu z najfrakventovanejších ciest a na super zložitej križovatke vypnúť semafóry, takže Surýk bol úplne mimo a nevedel, čo má robiť :)))), ale dúfam, že tú opravnú už zvládnem. Najviac som sa bála testov, pretože kuželky mi idú úplne hladko a jazdiť jazdím celkom dobre. Bola to skôr taká smola, ale čo už.

Čo sa týka blogu.... v poslednej dobe som začala premýšľať, či sa mi oplatí sa vrátiť. Či mám vôbec o čom písať. Asi to predsa len skúsim. Pokiaľ sa nájde niekto, koho budú moje bľaboty zaujímať, ste tu vrelo vítaní. Väčšinu času asi budem rozprávať o veciach čo mám rada a možno niekedy pridám aj nejaký art, ale na to skôr slúži Deviantart. Taktiež by to asi chcelo zmeniť design.

Uvidím čo sa dá robiť, každopádne sa chcem pokúsiť vrátiť.
Do vtedy..

Babai~

Kam dál